Život na Mladej Garde a v Bratislave

11.04.2009 19:05 ·

Druhá séria života na vysokoškolských internátoch...

Je 29. október 2008. Prvýkrát sadám k počítaču, aby som načrtol tento článok. Študijné povinnosti v mojej škole ma však nútia zanechať rozpísaný článok a vrátiť sa k nemu až neskôr. Ako som sľúbil, pokúsim sa nadviazať na článok Život na Mladosti, ale napísať ho komplexnejšie a sprostredkovať čitateľovi vlastné pocity, dojmy a postrehy nie len z internátu, v ktorom momentálne bývam, ale aj z mojej vysokej školy a Bratislavy ako mesta. V krátkosti vkladám aj spomienky na zápis a prvé dni. Ako sa mi to podarilo, to nechám na uváženie každého z vás...

Je po maturite. Vydýchol som si aj ja, keď som úspešne zavŕšil 4 roky štúdia na Gymnáziu J. Jesenského v Bánovciach n. Bebr. Plný očakávania som sa tešil na vysokú školu. Najdlhšie prázdniny, ktoré som vtedy mal ubehli hrozne rýchlo. Prichádza čas školy a učenia sa...

Zápis

Deň zápisu je prvým krokom k štúdiu vysokej školy. Ja som sa na tento deň tešil. Akoby som sa túžil posunúť niekam ďalej, začať novú etapu svojho života. Skoro ráno sme boli v Bratislave, lebo program bol pevne stanovený na celé dopoludnie. Odfotografovať sa na študijný preukaz znamenalo vystáť pre mňa vtedy nekonečnú radu. Nasledovali informácie zo študijného oddelenia, zápis predmetov, privítanie a rôzne školenia a upozornenia. Po skončení som utekal za rodičmi, aby som sa s nimi podelil o mojich pocitoch z novej školy.

Prvé ubytovanie na Mladej Garde

Ako prvák som požiadal o pridelenie izby na internáte Mladá Garda. Tento internát som sčasti poznal, strávil som tu týždeň ešte počas Letnej školy chemického a environmentálneho inžinierstva, preto som vedel čo mám očakávať. Pri otvorení svojej izby č. 110/2 na bloku J ostali zarazení najmä moji rodičia. Doteraz neviem, čo čakali. Spýtali sa : nechceš ísť radšej domov ? V nádeji, že dokážu túto izbu aspoň trochu skultúrniť som sa vybral na pedagogické oddelenie svojej fakulty, aby som si vyzdvihol svoj študentský preukaz. Mojím rodičom sa „obroda“ skutočne podarila. Umytá dlážka, prestreté a pripravené periny, vybalené veci. V Bratislave som ešte nezostal. Do začiatku školského roka mi zostávalo zopár dní, ktoré som chcel stráviť doma.

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

Áno, mojou „alma mater“ sa stala Slovenská technická univerzita, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie a program chemické inžinierstvo. Prečo práve on ? Ponúkal najširšiu možnú oblasť uplatnenia po skončení školy zo všetkých mne zaujímavých a ponúkaných odborov. Viacerí ma upozorňovali už skôr na náročnosť mojej školy. Ja, moji spolužiaci a pedagógovia sme sa zhodli, že študujeme to najťažšie, čo sa študovať na tejto fakulte dá. Počet hodín za týždeň hovorí za všetko. 38. Nemohol som pomyslieť na skorší odchod domov ako bol piatok a návrat do Bratislavy neskôr ako je pondelok. Jeden múdry muž raz povedal (Seneca) : „Nezvládneme len to, čoho sa vzdáme“, a to mám na pamäti neustále. Musel som si zvyknúť na nové tempo práce, nový systém plánovania a aj prípravy na ďalší deň. Len na jednu vec sa neustále sťažujem, na nedostatok času. Sám som pochopil, čo sa mi snažili povedať druhí, študovať dnes technickú vysokú školu je náročné. Ja však dodávam, že hlavne na čas. Lebo všetko sa dá zvládnuť, všetko sa dá pochopiť, keď človek aspoň trochu chce. Dekan nám na imatrikulácii povedal, dávno sú preč časy, keď stačilo splynúť v dave, dnes sa tlačí do popredia sila jednotlivca a jeho jedinečnosti, ktorá predčí mnohých pred ním. Ja môžem len s týmto súhlasiť.

Ľudia na STU

Za čas môjho pôsobenia som stihol spoznať množstvo zaujímavých ľudí z rôznych kútov Slovenska. Profesorov, nových kamarátov z krúžku, ale aj tetu spolusediacu v autobuse. Najviac času trávim na garde s mojimi spolubývajúcimi, biotechnológmi Attilom a Mirom. Prečo nás zrovna dali do trojky, to som nezisťoval.

Attila je slovensko-maďarský chalan, ako on hovori, z Kolárovo. Úsmevné sú hodiny učenia sa slovenčiny, keď chcel niečo povedať, ale nevedel ako. Štúr by sa obracal v hrobe, musela by sa kodifikovať nová slovenčina. Vznikli slová ako pesi (chcel povedať psi), holík (holiaci strojček) či sprcháč (sprcha). Zvrátne sa, si dokáže tak obdivuhodne zameniť, že to by nevymyslel ani najlepší slovenčinár. Myslím, že pozitívne pocity mal z neho hlavne Ottík, ktorý sa stále smial (dúfam že na ňom), keď ma boli pozrieť.

Bohužiaľ, Attila sa rozhodol po zimnom semestri školu zanechať. Nezvládal nastolené tempo, ale hlavne nerozumel na 100 % po slovensky. Neurobil ani jednu skúšku. Keď som sa mu snažil vysvetliť, že nerozumie preto, lebo aj doma ( stále na Slovensku ) hovoria len po maďarsky, nepovedal nič, lebo som mal pravdu. V septembri mal nastúpiť na vysokú školu v Maďarsku a študovať opäť biotechnológiu. Dúfam, že tam bude rozumieť.

Zostali sme len dvaja - ja a Miro.

Miro je zo Štúrova. Charakterizoval by som ho som ako rodeného biotechnológa a degustátora látok, ktoré budú neskôr aj sami vyrábať. Keď som sa ho spýtal, prečo si vybral on svoj odbor, odpovedal, že tam sú najkrajšie baby. Pritom tú „svoju“ má doma. Ale nemôžem povedať, dá sa s ním dohodnúť myslím, že vo všetkom.

Po Attilovom odchode sme tajne dúfali, že nám na bunku už nikoho nešupnú a budeme tam sami. Jedného dňa však dvere otvoril štvrták študujúci chemické technológie s menom Stano. Po krátkom čase tam nasťahoval aj svoju priateľku, s doteraz nezisteným menom. Takže na bunke pre troch ľudí bývame štyria.

Zaujímaví sú aj moji spolužiaci, taktiež svorne sa hlásiaci k SMK. Už podchytávam prvé slová a učím sa základy maďarčiny. Garda ra – to na znamená na gardu. Spolužitie v jednej skupine ma viedlo k tomu, aby som svoj názor na nich upravil. Ak potrebujem, prediskutujeme rôzne problémy týkajúce sa nie len školy, ale aj bežného života.

Každodenné cestovanie

Od internátu je FCHPT vzdialená natoľko, že prechádzky do školy alebo zo školy nepripadajú do úvahy. Cesta peši mi trvala 45 minút, cesta električkou 10-11 minút. Takže práve preto využívam ten druhý spôsob. Človek však aj tu narazí na pozoruhodné veci. V električke som zažil už mnoho a musel som si zvyknúť skoro na všetko. Cestoval som ako sardinka vo vlastnej šťave, nalepený na druhého človeka, no zažil som už takmer ľudoprázdno. Neveril som, ako sa môže taký veľký dav študentov odchádzajúcich z Mladej gardy zaplniť až prehustiť električku, lebo žiadna električka nie je taká plná, aby sa tam už nik nezmestil. Nečakaný problém sa vynára aj večer, keď sa vraciam o 18,45 hod naspäť na gardu taký hladný, že by som dokázal zjesť aj všetky špeciality Jadranského mora. Z Figara vypúšťajú sladkú omamnú vôňu, ktorá nabudí každý tvoj zmysel. Málokedy jej dokážeš odolať, nakoľko ťa láka všetkými svojimi zbraňami.

Ale najzaujímavejšia príhoda sa mi stala 21.10.2008 : Ako každý utorok, celý deň mi začína seminárom z matematiky. Zvykol som si privstať, aby som nevyužíval tie preplnené električky. O 7,20 som stál na zastávke a čakal, kedy tá „moja“ príde. Prišla 17-stka. Nastúpim, veziem sa. Náhle však sa ozve prenikavý zvonček električky a začne prudko brzdiť. Mal som šťastie, že práve tá najobjemnejšia pani sa nezrútila na mňa a nespravila zo študenta safalátok. Odrazu náraz. Hovorím si super, asi nejaká nehoda. Volvo C90 sa rozhodlo rozdať si to s mojou 17-nástkou. Prehralo. Pre nás to však znamenalo ísť peši do školy a pre mnoho ľudí aj peši do práce. Pri podrobnej analýze tejto situácie som zbadal, že mnohí Blaváci nepoznajú toto mesto. Keďže ich električka nezaviezla na známe miesto výstupu nepoznajú, kam majú ísť, aby zaniesli svoje dieťa do školy/škôlky. To je ale pozoruhodné. Tento deň však ešte ani zďaleka neskončil. Na križovatke zvanej Račianske mýto je ďalšia nehoda. Mlčky prechádzam a v duchu rozmýšľam, kam až siaha ľudská hlúposť. Všetko dokázala priklincovať prasknutá koľaj pre električky. Toľko šomrania, nadávok a negatívnej energie v uliciach som dávno nevidel.

Vysokoškolský internát Mladá garda

Je dočasným a prechodným bydliskom viacerých študentov študujúcich v Bratislave.
História Mladej Gardy, štvorposchodovej budovy, sa začala písať v roku 1955, keď sa nasťahovali prví študenti. Od tej doby sa študentský domov pomaly dostaval do horšieho stavu a to nielen čo sa týka hygieny ale aj kultúry bývania. Avšak momentálne sú všetky izby na internáte po rekonštrukcií, ktorá sa začala v roku 2003 a skončila v septembri 2005. V rámci rekonštrukcie boli na každej bunke, vybudované sociálne zariadenia (sprchovací kút a WC). Zároveň sa vymenili prívody vody a kanalizácie. Celkový objem preinvestovaných finančných prostriedkov bol 29 miliónov Sk. Zároveň sa kapacita študentského domova kvôli nevyhovujúcim metrom štvorcovým na osobu zredukovala na 1339 miest, ktoré sú rozdelené do buniek s jednou jednolôžkovou a jednou dvojlôžkovou izbou. Minulý rok začala výmena okien, ktoré nahradili plastové a postupná výmena nábytku. My na výmenu stále čakáme.
Ak by mal niekto záujem, vyžiť sa dá aj mimo školy. Arnym sa môžeš stať v Posilňovni Herkules, zacvičiť môžeš aj vo Fitnes centre Diana. Zaujímavé sú určite aj tenisové kurty pod správou Tenisky. Zároveň je tu situovaná aj Dorastová ambulancia a Zubná ambulancia, Práčovňa a Masážne relax centrum.
Pre inak zmýšľajúcich a nie tak učiacich sú pripravené stredajšie diskotéky v Propaganda klub. Ale ak by si vysmädol, uspokojenie nájdeš na izbovici, chodbovici, inej -cici a ako som sa dozvedel aj na katedrovici.
Veľkou výhodou pre mňa bolo, keď som si vybavil net na svojej izbe. Aj tie okamihy nudy sa zaplnili a keď náhodou na ďalší deň bolo menej práce, dokázal som tam presedieť celé hodiny. Rýchlosť toho „môjho“ som uverejnil aj tu v knihe návštev. Ak by mal niekto záujem sa dozvedieť technické podrobnosti o internetovej sieti Chemnet, potrebné info nájde na www.chemnet.sk

A takto máme zariadenú našu izbu :

Bratislava ako mesto

Svoj život som doteraz prežíval v menších mestách, čiže príchodom do veľkomesta nastal aj tu proces zvyku a prispôsobenia sa. Vždy som sa považoval a stále považujem za človeka, ktorý chce bývať a celkovo žiť na vidieku. Mne to tak vyhovuje.

Pre niekoho je Bratislava vysnívaným miestom, miestom, kde sa stále niečo deje. Naozaj, ak človek chce, nájde tu enormné možnosti všakovakého vyžitia. Chceš ísť na zápas ? Zajtra určite niekto hrá. Chceš počuť naživo spievať hviezdu na svetovom turné ? V tomto meste bude jej koncert. Potrebuješ za zabaviť? V nejakom klube určite nájdu aj niečo pre teba. Ja však vidím aj v Bratislave niečo iné. Hluk, zhon, neochotu, ba aj agresivitu. Keď si v električke svedkom toho, ako šofér ide staršiu pani privrznúť vo dverách, alebo jej ich pred nosom zavrie, lebo rýchlo nebežala, musíš sa zamyslieť aj nad takýmito vecami. A pre mňa, ako človeka, ktorý miluje prírodu, je toto mesto aj betónová džungľa, ktorá ma uzatvára.

No nemôžme sa na všetko zas dívať pesimisticky. Keďže Národná banka Slovenska je vedľajšia budova, videl som už množstvo transportérov, prevozov peňazí, ktoré by som doma určite nevidel. Toto ale aj iné mnohé veci vidím ako pozitívum.

Čo som sľúbil, som v tomto okamihu aj splnil. Článok je napísaný a keď si si ho prečítal, aj úspešne publikovaný. Ja len dúfam, že si sa pri ňom nenudil, a dozvedel si sa niečo nové a zaujímavé, čo možno niekedy aj využiješ. Ak nie, tak niekedy inokedy...

Komentáre:
11.01.2009 16:47 [1] šakal
menili ste pozície stolíkov a postelí? - podľa fotiek...
11.01.2009 16:53 [2] PoloVlad
Áno, Peťo, odvtedy ako ste u nás boli sa veci "dali do pohybu".
Každému hovoríme, že sme v našom vzťahu pokročili a už môžme spávať vedľa seba. :)
11.01.2009 16:59 [3] šakal
hej, všimol som si 2 postele tesne vedľa seba+aj stolíky, ale nechcel som špekulovať (ale keď je to už vonku...)
Na konci letného semesta sa to redukuje na jednu- Miro teda už nebehá za babami???
11.01.2009 17:25 [4] PoloVlad | Zobraziť
13.01.2009 21:23 [5] vasava
Pekný článok Vlado. Áno, smial som sa na tvojom spolubývajúcom, neviem, či by som sa zdržal výbuchov, keby som s ním na izbe :)
| web
17.02.2010 12:51 [6] Eva
Peký článok. Aspoň som si zaspomínala na moje časy prežité na Garde a môžem povedať, že by som sa tam hneď vrátila.
15.07.2010 18:13 [7] Helmuth
Ahoj,
Dobrý článok. Aby som sa predstavil, skončil som v roku 2003, Strojár na Katedre Častí Strojov. Viem že sa garda zmenila. K lepšiemu ohľadne kultúry ubytovania a čistoty. Ani nechci vedieť čo sme tam zažili dole v spoločných sprchách :-) K horšiemu, keď je tam toľko poriadku, je pomenej chodbovíc. Zažil som to pri svojich sporadických návštevách. Každý pekne a poctivo študuje, všade je internet atď. Na garde som prežil pekný kus života a som rád že som bol práve na garde. Spoznal som kopec super ludi a to sa počíta. A samozrejme baby, tie patrili ku garde samozrejme :-) Prvá láska bola tiež z gardy. Ku garde ma púta mnoho zážitkov, na ktoré nedám dopustiť :-)

Nech žije Mladá Garda.

Helmuth
Pridať príspevok

meno
e-mail (nutný pre zobrazenie gravatara)
web
opíšte číslo päť

v okne